Tajomný a neznámy

23. července 2011 v 18:03 | Lady-Dí |  Letná láska
Vybrala som medailónik a prešla som po ňom prstami. Bol z bieleho striebra a aj po toľkých rokoch sa krásne leskol. Bolo to srdiečko vykladané bielymi krištaľmi a v ňom bola vytvarovaná ruža. Bol veľmi vkusný a jemný. Rozopla som ho a prevliekla cez krk. Zapla som si ho a upravila na tielku. Predstúpila som pred babičkino zrkadlo a poobzerala som sa v ňom. Dalo by sa povedať, že bol dokonalý a tým, že bol od dedka bol jedinečný. "Vnučka moja, tak čo ty podaroval ? " nedočkavo sa spýtala babička. "Medailón" povedala som bez hocikakého náznaku smútku. Podišla som k babičke a povedala jej, že sa stavím kúpiť pečivo. Vošla som do svojej izby a pohľadkala Romera. Skontrolovala som či má mliečko a išla sa prezliecť. Sadla som si na posteľ a otvorila som svôj veľký kufor. Včera večer som bola taká unavená, že sa mi nechcelo vybalovať a dnes som zháňala babičku. Vybrala som si poskladané tričká a vložila ich do skrine. Nohavice a šortky som zavesila na vešiaky. A plavky som naskladala do šuplíku. Na chvíľu som si ľahla na postel a vydýchla si. Postavila som si naspäť a prezliekla si čipkové tielko za tielko s menším výstrihom. Bolo to jedno z mojich obľúbených tielok. Bolo celé tmavo modré a malo na sebe biele bodky. Uhľadila som si ho na tele a navrch som si upravila medailón. Vyzliekla som si kraťase a vymenila ich za teplákové čierne šortky. Rozpustila som si vlasy a vyčesala ofinu hore. Vytiahla som si špirálu a vytočila s ňou riasy. Poobzerala som sa v zrkadle a hľadala svoje nedostatky. Neznášala som keď mi niekto hovoril aká som krásna a dokonalá. Lebo to nebola ani tá najmenšia pravda. Načechrala som si vlasy a pokrčila plecami. Vyšla som do chodby a zakričala som na Babi. "Babi mám kúpať aj niečo iné okrem chlebu ?"
"Ó nie drahá chlieb mi uplne postačí." Vyšla z izby babka a usmiala sa na mňa.
"Tu máš aj niake peniaze lebo viem, že si si ich ešte nestihla zameniť."
"Babi ty vždy myslíš na všetko !" podišla som k nej a objala ju
"Nebuď dlho Scarlet zachvíľu sa bude stmievať." Usmiala som sa a zakývala jej z dverí. Pomala som kráčala smerom obchodu až sa začalo stmievať. Pozrela som sa na hodinky. "Do kelu za päť minút zatvárajú." V takých to prípadoch som bola rada, že som bývala bežkyňa. Rozbehla som sa a hľadala obchod a zrazu do mňa zas niaky expert buchol a mne vyleteli všetky drobné z vrecka. Rozkotúlali sa po celej ceste a ja som zas padla na cestu.
"Bože môj čo nevieš dávať pozor." zahľadela som sa mu do očí a zistila, že je to cudzinec z rána
"Och to si ty máme na seba niake štastie." vstal a podal mi ruku. Chytila som sa a zdvihla pomocou neho.
"Ďakujem no."
"Prepáč mi, že ťa stále zrážam naspäť ale chcel som stihnúť jeden obchod."
"To aj ja ale bez penazí nič nekúpim."
"Fakt ma to mrzí tu máš, bola to moja chyba tak si to zober." podal mi peniaze
"Ale to nemôžem prijať, vážne ." vrátila som peniaze späť.
"Dvakrát si sa kvôli mne celá polámala zober si to. Potom ma pozveš na kávu alebo zmrzlinu. Zajtra tu budem celý deň tam pri tej pláži" ukázal prstom
"Tak dobre teda ďakujem ti.Ale prosím zajtra ma už nezhoď"
Zasmial sa a povedal : "Ako sa voláš ? Ja som .............
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 nulka nulka | 25. července 2011 v 8:47 | Reagovat

je to veľmi pekne a už sa neviem dočkať
pokračovania...

2 eva eva | 25. července 2011 v 8:49 | Reagovat

teraz som sa dostala k tvojim príbehom a veľmi sa mi páčia,niečo z toho je z tvojho
života?

3 Lady-dí Lady-dí | 25. července 2011 v 10:49 | Reagovat

Diky a nie je to z mojo zivot ale z mojej fantazie

4 eva eva | 25. července 2011 v 14:13 | Reagovat

Máš super fantáziu,som zvedavá ako to rozvinieš ďalej,držím palce...nech ti pero
nevyschne..cau

5 Taňúš Taňúš | Web | 28. července 2011 v 19:50 | Reagovat

Wow, dosť dobré ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama